Historický okamih sa podaril naším katarínkovcom. Od pondelka 8.4. sa v priestoroch výstaviska Incheba Bratislava nachádzal náš ručne tesaný rumpál.
Vďaka svojej jedinečnosti a z dobového hľadiska bola jedným z mála výnimočných exponátov na výstave Pamiatky 2013. Rumpál je súčasťou nášho vôbec prvého stánku v Inchebe.
Rekonštrukcia piateho – teda vrchného – zvonového podlažia veže vo výške 25 metrov sa úspešne zavŕšila začiatkom septembra.
Boli nanovo osadené dubové ručne kresané trámy tvoriace konštrukciu podlahy.
Trámy boli dvíhané rumpálom s dvoma hriadeľmi, umožňujúcimi zdvih aj pozdĺžny posun zaveseného trámu. Pri zdvíhaní tých najťažších trámov na 5. podlažie (250-300kg) rumpál obsluhovali 4 ľudia, ktorí sa celkom zadýchali, ale zvládli to.
Posun bol možný vďaka vozíku (inak dvojnápravovej časti podvozka banského vozňa), ktorý nám zapožičali nadšenci rekonštruujúci neďalekú železničku. Vozík jazdí na vrchu veže po koľajniciach (oceľové I-profily), ktoré bez problémov zvládli aj najťažší 300 kg trám. Jeho zdvíhanie je na obrázkoch vyššie. Princíp posunu a zdvihu vymyslel náš statik Vlado Kohút (na fotke), dimenzovanie I-profilov/koľajníc i celkovú statickú funkčnosť zasa vypočítal ďalší statik Ivan Holub.
Priebeh zdvíhania najťažšieho 300 kg trámu a osádzanie piateho podlažia nájdete v tejto fotogalérii.
Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23×23 cm
a siedmy prievlak pod nimi 25×25 cm. Podlažie bolo kedysi dimenzované veľkoryso,
aby zvládlo záťaž zvonovej stolice, dynamické sily a zaťaženie zvoniacich zvonov, ktoré boli vo veži štyri.
Tretieho septembra sme mohli vrchné podlažie vo veži kolaudovať: 34 mladých dobrovoľníkov sa tam zúčastnilo na „recepcii“, vo veži sme zorganizovali i dynamické skúšky pri hudbe a tanci a napokon prví jedenásti priekopníci vyskúšali pohostinnosť veže počas nočného spánku vo výške 25 metrov. Všetko prebehlo skvele a bez najmenších problémov.
Každopádne, dubové dosky z podlažia boli na zimu rozobrané a odložené, a dostanú sa späť na svoje miesto natrvalo po tom, ako sa dobuduje nové – šieste podlažie, ktoré bude tvoriť jednak strechu a bude zároveň vyhliadkovým pochôdznym zapusteným podlažím na vrchu veže.
Počas letnej sezóny 2010 sme ručne „vytvorili“ drevený rumpál (vrátok, zdvihák) na ručný pohon, ktorý slúži na zdvíhanie ťažkých bremien. V našom prípade dubových trámov do veže kostola, kde rekonštruujeme pôvodné podlažia.
Tu môžete vidieť, ako rumpál vznikal a rástol pod rukami dobrovoľníkov:
Rumpál bol ručne kresaný pod vedením tesárskeho majstra Mira Čárskeho počas júla a augusta. Kovové časti zhotovil Tulius (Tomáš Vlček).
Rumpál je kresaný z čerstvého jaseňového dreva, hlavný hriadeľ je z dubového dreva, pomocný hriadeľ na posun opäť z jaseňa. Rukoväte sú zo suchého jaseňa.
Autorom konštrukcie je Miro Čársky, inšpirovaný ideovým nákresom Malfina a historickými inšpiráciami majtrov Ružičkovcov z Čiech podľa renesančného staviteľa Bruneleschiho a realizačného výkresu statika Vlada Kohúta. Samotné statické výpočty realizoval náš ďalší statik Ivan Holub.
Ďalšie video ukazuje použitie rumpálu pri zdvíhaní dubových trámov (hmotnosť 120-300 kg) do útrob 30 metrov vysokej kostolnej veže. Sprevodovanie bolo cez jednoduchý kladkostroj zavesený na nosných I-profiloch („koľajniciach“) na korune veže a cez pomocné kladkové kolesá bolo lano ťahané do lode kostola na nový rumpál.
V budúcnosti bude osadený na vrchné nosné koľajnice aj pojazd (podvozok z vozňa lesnej železničky), ktorý bude cez druhý rumpálový hriadeľ umožňovať aj pozdĺžny posun zaveseného bremena.