Osvetlené múry Katarínky počas akcie Noc hradov a zrúcanín navštívilo približne 350 nadšencov. Program bol otvorený svätou omšou, pokračoval spevom Musica Animae a na záver bola možnosť sprevádzania po osvietenom areáli Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Rada by som vám aspoň pár slovami priblížila atmosféru podujatia.
Čaro dobrovoľníctva na Katarínke spočíva aj v tom, že na akúkoľvek katarínkovskú akciu idete, vždy môžete cestovať v spoločenstve iných dobrovoľníkov. Tentokrát som viezla dobrovoľníčku, s ktorou sme sa videli po roku. Mali sme si teda čo povedať a aj cesta v horúčavách sa stala príjemnejšou.
Ani sme sa nenazdali a už sme zahliadli tábor i samotnú Katarínku. Pozdravili sme sa s katarínkovcami a pomohli sme s prípravami, na ktorých sa podieľalo 28 dobrovoľníkov. Nosili sme chleby s masťou a chystali stánok so suvenírmi. Ostatní dobrovoľníci pracovali na osvetlení kostola, nosili lavičky, či pripravovali prístrešky. Kým dokončili posledné prípravy, zbor sv. Kateríny nacvičoval piesne a spev sa rozliehal do okolitých lesov.
Pokoj. Týmto jedným slovom dokážem každý deň opísať toto miesto. Jedine tu sa zastaví čas a človek sa nemusí nikam ponáhľať. Stačí si len užívať prítomný okamih, nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, stíšiť sa a vnímať šuchot lístia.
Veľmi sa mi páčilo, ako si jedna z návštevníčiek sadla na lavičku zahalenú v tieni a v ruke držala knihu. Verím, že sa neovládla a raz za čas sa presmerovala svoj pohľad na okolitú prírodu. Ani ja by som nevedela mať oči stále upreté na knihu na tomto očarujúcom mieste.
Medzi návštevníkmi boli i deti, ktoré nedočkavo pobehovali hore-dolu. Dobrovoľníci rozdali letáčiky s piesňami. Ich čítaním sme si skrátili čas čakania na sv. omšu. Zámerom bolo zjednodušiť pridanie sa k spevu tým, ktorí nepoznajú naspamäť tradičné katarínkovské piesne. Mohli sme tak vytvoriť krásne spoločenstvo.
Omšu celebrovali vdp. Miroslav Kováč, kňaz z Dechtíc a vdp. Branislav Popelka, kňaz slúžiaci v Piešťanoch, ktorý pôsobí aj ako dobrovoľník na Katarínke. Moje srdce sa vždy poteší, keď začuje spev zboru, zvuk mnohých nástrojov a stredovekú hudbu alebo aspoň takú, ktorá má blízko k nej. O to krajšie, keď sama môžem byť súčasťou niečoho tak krásneho. Aj keď tentokrát iba z pozície návštevníka.
Počas liturgie slova sa nám milo prihovoril vdp. Branislav Popelka. Upozornil na Ježišovo konanie a učenie, keď povedal žene: “nie je dobré vziať chlieb deťom a dať šteňatám”, ktorá s pokorou odvetila: “Pane, aj šteňatá jedia odrobinky, ktoré padajú zo stola ich pánov”.
Poukázal na pokoru sv. Františka i múry Katarínky, kde sa už modlilo množstvo ľudí. Ježišovou pokorou bol príchod na zem. „Niekedy nám padajú odrobinky a my by sme chceli celý koláč. Tie odrobinky, malé veci, ak si ich vieme vážiť, vtedy sa dotýkame života, pretože pre tých, ktorí sú hladní, je aj odrobinka veľa… Všetko je to o jednoduchosti vystačiť si s málom.”
Z jeho slov počas homílie ma najviac zasiahlo prirovnanie našich skutkov a pomoci k odrobinkám. “Každý z nás môže prispieť (hudbou, prácou, prípravou jedla…). Máme pocit, že robíme len odrobinku, ale veľa odrobiniek poskladá chlieb. Aj naša časť, ktorú nikto iný nespraví, len my.” Tieto slová mohli byť povzbudením najmä pre dobrovoľníkov a organizátorov akcie, no taktiež kohokoľvek, kto niekde prispieva svojou troškou.
Po svätej omši nasledovala krátka prestávka na občerstvenie. Ako už býva zvykom, ponúkal sa chlieb s masťou a cibuľou. Pri tej vôni a niektorí i pri zahryznutí doň, si môžu spomenúť na detstvo, keď takéto jedlo bolo takmer samozrejmosťou. Tento čas sa dal využiť nielen na kochanie sa okolitou prírodou, nasýtenie sa či výber suvenírov, ale tiež na rozhovory. Sama som sa k niektorým pridala a pozdravila sa nielen s dobrovoľníkmi.
Príjemná atmosféra pokračovala ďalej. Bolo ťažké prerušiť rozhovory a presunúť sa na ďalší program. Avšak zvedavosť nás zaniesla znovu do lode kostola, kde ticho prehlušil spev Musica Animae. V preklade to znamená „Hudba duše“. Táto hudobná skupina sa vyznačuje tým, že interpretujú renesančných a barokových skladateľov pre 4 hlasy.
Ich spev stíšil celé obecenstvo. Atmosféru dotvárala pri niektorých piesňach hra na husliach a violončele. Ako povedal spevák Musica Animae, Michal Klas, bolo zaujímavé spojiť historickú hudbu a poučenie s prostredím, do ktorého je táto hudba zasadená. “Veľmi nás teší, že sme mali možnosť ukazovať ľuďom, ako to kedysi fungovalo v kultúrnom prostredí. Ukázať v historickom priestore duchovnú hudbu, ktorá patrí do chrámu.”
Krásne bolo sledovať, ako sa počas ich spevu pomaly zotmievalo. Na konci ich vystúpenia sa im ľudia odvďačili veľkým potleskom a mnohí sa i postavili, aby dali najavo svoje nadšenie. Oni divákom ako prejav vďačnosti zahrali jednu skladbu navyše.
Nad našimi hlavami sa postupne ukazovalo čoraz viac hviezd a program pokračoval sprevádzaním po areáli Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Sprievodcovia s radosťou a zapálením opísali jej históriu a ukázali zvedavým návštevníkom osvetlené múry Katarínky a dôležité miesta.
„Traja vyškolení sprievodcovia sprevádzali návštevníkov po areáli kostola. Rozprávali o histórii kostola a kláštora, o tom, aké obľúbené miesto to v 17. a 18. storočí bolo a aký radikálny koniec z moci Jozefa II. Katarínku postihol. Avšak vďaka dobrým ľuďom si Katarínka vždy našla cestu k obnove a k ľudským srdciam, a tak aj dnes z ruín tohto miesta cítiť život. Okrem rozprávania mohli návštevníci zažiť aj autentickosť toho, že dnes je to už predovšetkým príbytok zvierat a nie mníchov, keď sa pri svetle lampy zjavil plch. Zrejme aj jeho zaujala história jeho domoviny. Nuž, aspoň sme nezaspali,“ zhodnotila sprevádzanie dobrovoľníčka Zuzka.
Vstup bol povolený aj do krypty, kde boli kedysi pochovaní šľachtici i františkáni (s tehlou pod hlavou na znak pokory). Taktiež sa mohli pokochať postupnou prácou dobrovoľníkov, ktorí každým letom odkryjú viac a viac pokladov.
“Akcie sa zúčastnil pekný počet ľudí, ktorých sme ani nečakali. V dobrom nás potešili svojou prítomnosťou,” hodnotí organizátorka akcie, dobrovoľníčka Katka. Považuje akciu za úspešnú, aj na základe spätnej väzby od návštevníkov. Naozaj bolo vidieť, že tváre ľudí sršali radosťou.
Ľudia sa sprievodcov často pýtajú, či sa plánuje dorobiť aj strecha. Myslím, že každý, kto sa zúčastnil akcií Noc kostolov či Noc hradov a zrúcanín by mal veľmi rýchlo odpoveď na túto otázku. Načo je Katarínke strecha, keď ňou môže byť nebo posiate hviezdami?
Je to doslova magické, zdvihnúť pohľad k nebu a uzrieť len krásnu nočnú oblohu plnú žiariacich hviezd. O koľko čarovnejšie to musí byť v čase, keď padajú meteority a dajú sa sledovať voľným okom? Kde inde môže človek z kostola sledovať takéto divadlo?
Nuž, ak ste tu ešte neboli, ťažko tomu uveriť a predstaviť si to. Preto neváhajte, ste srdečne pozvaní stráviť posledné dni tohto leta a jesene na Katarínke a dotknúť sa života.
Autor: Beáta Kohutiarová