Historický okamih sa podaril naším katarínkovcom. Od pondelka 8.4. sa v priestoroch výstaviska Incheba Bratislava nachádzal náš ručne tesaný rumpál.
Vďaka svojej jedinečnosti a z dobového hľadiska bola jedným z mála výnimočných exponátov na výstave Pamiatky 2013. Rumpál je súčasťou nášho vôbec prvého stánku v Inchebe.
Máme nové video!
Rekoštrukcia pôvodného vzhľadu Katarínky – františkánskeho kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticach cca v roku 1730.
Archeologický výskum v roku 2012 sa sústredil na preskúmanie gotickej kaplnky, ktorú sa podarilo lokalizovať presne pod presbytériom neskoršieho – františkánskeho kostola. Našim cieľom bolo zistiť čo najviac údajov k dejinám objektu gotickej kaplnky, avšak neobišli sme ani iné objekty výskumu, ktoré súviseli s konzervačnými prácami.
V priestore presbytéria sme sa pokúsili nájsť pôvodný vstup do kaplnky. Ten sme očakávali zo severnej – najlepšie prístupnej strany. Nanešťastie podľa obsahu výplne týchto jám, išlo predovšetkým o zásahy z 20. storočia.
V rámci výskumu presbytéria sa nám neustále potvrdzuje dôležitosť skalného brala, o ktorý sa gotická kaplnka a neskorší františkánsky kostol doslova opierajú. Využili sme možnosť pokúsiť sa zistiť, čo sa nachádza v kaverne, ktorú vidno v západnom múre presbytéria kostola.
Gotická kaplnka nebola najstaršou známou stavbou na tomto mieste. Pod jej základmi sú základy staršej stavby. Jedinou prístupnou časťou pre získanie nálezov, ktoré by nám pomohli objekt datovať, bol práve priestor tzv. jaskynky – v tme, zime, s nasadením života. S odporúčaním nášho statika Ing. V. Kohúta, ako i Pamiatkového úradu – sme sa rozhodli jaskynku (v skutočnosti vykrádačskú dieru) zamurovať nasucho kladenými tehlami.
Sondou pod víťazným oblúkom barokového kostola, sme zisťovali prípadnú existenciu múru, ktorý by dokazoval rozšírenie kaplnky severným smerom, čím by dokazoval postupnosť výstavby barokového kostola.
Podarilo sa nám identifikovať kamenné ostenia okien, kamenný podstavec, ktorý môže pochádzať z niektorého z oltárov (foto vľavo).
Podobu kláštora poznáme vďaka historickým vyobrazeniam. O tom, že ide o viac menej schematické vyobrazenia s viacerými nepresnosťami, nás presvedčil i archeologický výskum počas predchádzajúcich sezón. Okrem nálezu ostení okien sme identifikovali miesto prepojenia severného múru s kolmým – východným múrom prvého nádvoria kláštora.
Na záver sezóny nás čakalo zazimovanie Katarínky – zakrývanie a zasýpanie sond. Zasypané boli všetky, ktoré sme v roku 2012 otvorili a v roku 2013 nás čaká ďalšie odkrývanie.
Viac informácii o archeologickom výskume, ako aj podrobnú správu z výskumu z roku 2012 nájdete na tejto stránke v časti Odborné práce výskumy.
© Michal Slivka 2012, © Ivana Kvetánová 2012
Prioritnými prácami boli tak ako po iné roky murovacie a konzervačné práce. Chceme dokončiť celý kostol, kde nám na túto sezónu ostali isté špecifické miesta. Nešlo o koncentrované murovanie na jednom mieste alebo časti kostola ako voľakedy.
Tento múr už de facto ani nestál, iba v kúte presbytéria bol naznačený, ale aj vypadaný veľký kus. Bolo ho treba nanovo vymurovať, aby podopieral ten jediný stojaci múr presbytéria s oknom (a krížom) a tiež uzavrel presbytérium pri oltári, aby nám po oltári nebehali turisti a nepoužívali ho ako skratku cez kostol. Podarilo sa. Na tomto múre postupne robili všetky družiny počas celého leta.
Hoci sa to nezdalo, tomuto rohu chýbali veľké objemy muriva a hrozilo jeho celé zrútenie. Podarilo sa nám v ňom identifikovať časť „okna“, ktorým bol prepojený prilepený kláštor so schodiskom v nike kostola – a jednu špaletu tohoto okna sme zachovali.
V lodi sa nachádzali a ešte stále nachádzajú škáry, ktoré bolo potrebne zakonzervovať. Múr získal tak väčšiu stabilitu a bude stáť o niekoľko rokov navyše.
Celá pravá – východná časť štítu kostola – vďaka 5-poschodovému lešeniu kompletne bola preškárovaná. Napojenie lode na presbytérium, kde bola obrovská prasklina, bolo vyplnené a zamurované.
Z opačnej strany – zvnútra kostola tam bola jedna „špecialitka“ – nad rohovým pilierom. Do diery po tráme sme zamurovali nanovo vykresaný dubový asi dvojmetrový trám a nad ním sme nadmurovali chýbajúcu časť.
Rýchloakcia aj so zamurovanými kresanými trámami.
Ide o najneviditeľnejšie murovanie. Vnútri vo výške, na úrovni piateho a šiesteho podlažia (teda na vrchu veže). Nebude ho vidno určite pekných pár desaťročí, ba storočí. Je totiž ukryté za uloženými trámami a konštrukciou zapustenej / skrytej strechy veže. Pred osadením trámov bolo nutné priestor za nimi poriadne vymurovať a vyškárovať, lebo neskôr sa tam už dostať nedá.
Druhé odspodu nad vchodom. Bol zhotovený drevený šalung a následné doplnené tehly a vyplnené škáry.
Prízemný múr smerujúci od kostolného rohu ku táboru a ku malťákom, ponad ktorý sa chodí drevenými schodíkmi. Múrik bol odkopaný, rozobraný a naspäť namurovaný. Popri tom sa v ňom podarilo objaviť a zakonzervovať parapety dvoch kláštorných okien.
Vo štvrtok 5. júla 2012 na sviatok sv. Cyrila a Metoda sme organizovali už jedenástykrát Deň otvorených dverí na Katarínke.
Napriek už niekoľkodňovému tropickému počasiu na Katarínku prišlo okolo 800 návštevníkov.
Program začal slávnostnou sv. omšou, ktorú spolu slúžili nový dechtický kňaz Daniel Vachan a ako slávnostný kazateľ františkán Felix Mária (Zénius).
Po sv. omši bol predstavený projekt Katarínka, výsledky uplynulej sezóny 2011 ako aj plány pre túto aktuálnu sezónu.
Veľký úspech opäť získalo improvizované historické divadelné predstavenie o histórii Kláštora sv. Kataríny: „Jak to bolo s Katerinu“.
Aby sa návštevníci nerozutekali hladní, podávali sme skvelý guláš za dobrovoľný príspevok.
Celé zvyšné popoludnie potom mohli návštevníci, predovšetkým deti, stráviť v svätokatarínskych cechoch a tvorivých dielňach (cech drotársky, rybársky v rybníkoch svätokatarínskych, farbiarsky, lukostrelecký, drevorezbársky, vyšívací, klincovací, futbalový, archeologický, lanový, spoznávaco-sprevádzací a papyrusový).
Tu môžete zhliadnuť a objaviť atmosféru tohoto vydareného dňa:
https://picasaweb.google.com/…/Katarinka2012DenOtvorenychDveri…
Ďakujeme všetkým Katarínkovcom, ktorí prispeli ku skvelej organizácii tohto dňa (bolo ich cez sedemdesiat) a tiež rodičom Rusinovým a Šnajdarovým za skvelý guláš.