Na Katarínke bolo po roku prvé verejné kultúrne podujatie – úspešná Noc hradov a zrúcanín aj s predstavením Babylonská veža.

Uplynulú sobotu večer sa na Katarínke v ruinách kostola sv. Kataríny pri Dechticiach uskutočnila po zrušení ostatných plánovaných verejných akcií tradičná Noc hradov a zrúcanín, na ktorej okrem omše a sprístupnenia krypty i ďalších archeologických nálezov vystúpili sólisti Eva Šušková a Peter Mazalán s programom Babylonská veža.

Kvôli koronavírusovým opatreniam bola už tento rok na Katarínke zrušená tradičná júnová Noc kostolov aj Deň otvorených dverí na sviatok svätých Cyrila a Metoda. Organizátori – dobrovoľníci z občianskeho združenia Katarínka a zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže – sa však rozhodli, že tento rok predsalen jedno tradičné podujatie zorganizujú, aj keď v komornejšom duchu a bez veľkej propagácie. V sobotu 22. augusta sa večer uskutočnil ďalší ročník podujatia v rámci letnej Noci hradov a zrúcanín, zastrešenej združením Zachráňme hrady na ruinách, ktoré opravujú dobrovoľníci po celom Slovensku.

Spoluorganizátor Peter Herceg z občianskeho združenia Katarínka k tomu povedal:

„Tento rok je pre nás špecifický, a ešte v júni sme nemali istotu, že letná sezóna vôbec začne. Ale napokon som rád, že dobrovoľníci môžu už dvadsiatyšiesty rok prichádzať na Katarínku a celé leto tu v šiestich turnusoch po 40 dobrovoľníkov môže pokračovať v projekte záchrany ruín kláštora svätej Kataríny – známej ako Katarínka. A čerešničkou na tohtoročnej sezóne bola aj táto Noc hradov a zrúcanín. Síce komornejšie, s rúškami a bez propagácie kvôli COVID-19 opatreniam, avšak v o to lepšej atmosfére spolu s priateľmi, priaznivcami a dobrovoľníkmi sme mohli zažiť veľmi zaujímavý program. Myslím, že celkovo 200 návštevníkov, ktorí sa tento večer a noc prestriedali na Katarínke, odchádzalo spokojných a naplnených.“

Program začal večer  svätou omšou, ktorú slúžili František Moško z Kútov a Branislav Popelka z Piešťan, ktorý je aj správcom Katarínky. Po tradičnom občerstvení pre návštevníkov mastnými chlebmi s cibuľou nasledoval vokálny interaktívny koncert Evy Šuškovej, Petra Mazalána a ženskej časti pezinského chrámového zboru Ad Una Corda. Zaujímavou formou nám odprezentovali moderné diela klasickej hudby od Mauricia Kagela: Der Turm zu Babel a od Meredith Monk: Three Heavens and Hells, pričom interpreti sa presúvali a spievali z rôznych častí kostola i veže. Napokon program vyvrcholil nočným sprevádzaním, prezentáciou histórie kláštora a novozrekonštruovanej krypty v lodi kostola. Zaujímavou časťou sprevádzania bolo aj nočné odhalenie práve prebiehajúceho archeologického výskumu kláštorného krídla a nádvoria, ktoré bolo nasvietené a archeologička Ivana Kvetánová tam prezentovala ešte „horúce“ objavy posledných dní.

Napriek hroziacim búrkam, ktoré však Katarínku zázračne obišli, si ľudia do neskorého večera vychutnávali atmosféru nasvietených ruín. Ako povedal Peter Herceg: „bolo to tento rok veľmi zaujímavé a veríme, že budúci rok už budeme môcť takýto zážitok sprostredkovať aj na viacerých podujatiach čo najväčšiemu počtu návštevníkov“.

Noc hradov a zrúcanín je už tradičné celoslovenské podujatie združení zachraňujúcich ruiny hradov a kostolov, ktoré sa každoročne koná v druhej polovici augusta. Aj tento rok sa doň zapojili členovia Zachráňme hrady, napríklad na hradoch Revište, Lednica, na Považskom hrade či na kláštore Katarínka.

Plán prác pre sezónu 2020

Pre pracovnú sezónu 2020 sa plánujeme zamerať predovšetkým na kláštor.

Archeológiou odkryjeme v kláštore 4 sondy. Prvé dve sa zameriavajú na odkrytie priebehu ohradového múra kláštornej záhrady a nadväzujú z oboch strán na práce obnovy múru z minulých rokov. Na archeologický výskum budú nadväzovať konzervačné murárske práce. Ďalšie dve sondy budú skúmať nárožia veľkého nádvoria v styku s kláštorom a vstup z kláštora na nádvorie.

V JV časti stojaceho kláštorného krídla budeme pokračovať v konzervačných a sanačných prácach. Cieľom je konzervácia a statická stabilizácia ruiny. Obnovíme padnutý okenný záklenok, do múrov vložíme ručne kresané dubové trámy a nadviažeme na pôvodný, obnovovaný dreveno-kovový ťahadlový systém.

V lodi kostola plánujeme osadiť poklop na vstup do krypty a zábradlie pre bezpečnú prevádzku, po čom bude možné tzv. „Veľkú kryptu“ sprístupniť turistom.

Kláštor Katarínka v čase pandémie koronavírusu

Aktualizácia k 29.6.2020:

  • Podujatie Deň otvorených dverí dňa 5.7.2020 sa neuskutoční
  • Veža bude otvorená v júli a auguste, no v súvislosti s koronavírusom v obmedzenom režime (viac informácii v časti Veža); rovnako bude v obmedzenom režime prebiehať aj pozemné turistické sprevádzanie
  • Letné družiny sa uskutočnia, no počet účastníkov je už naplený (dá sa prihlásiť už len ako náhradník)

Informácie pre záujemcov o letné družiny…

Pôvodné znenie:

Na Katarínke plne rešpektujeme všetky karanténne opatrenia zavedené v súvislosti s výskytom nového koronavírusu.

Z tohto dôvodu bude veža až do odvolania uzavretá a v areáli kostola a kláštora sa až do odvolania taktiež nebudú konať žiadne verejné podujatia ani turistické sprevádzanie.

Nakoľko je pre nás zdravie a bezpečnosť vás všetkých na prvom mieste, dôrazne vás prosíme obmedziť v tomto čase návštevy Katarínky, aby sa v jej okolí nezhromažďovali skupiny turistov a nezvyšovalo sa tak riziko nákazy.

Radi vás na Katarínke privítame po skončení karanténnych opatrení.

 

Našla sa nová najstaršia fotografia Katarínky

V roku 2018 prišlo k objavu skutočného skvostu. V Slovenskom národnom archíve v Bratislave bola objavená (zatiaľ) najstaršia dochovaná fotografia Katarínky, datovaná na rok 1904. Fotka sa nachádza vo fotoalbume rodiny Pálffyovcov, ktorí sa na fotke zrejme aj nachádzajú. Pre naše občianske združenie ide o nenahraditeľný zdroj informácií, keďže fotografia nám poskytla nové, predtým neznáme fakty o Katarínke. Táto bola prvý krát prezentovaná interne členom a spolupracovníkom O.Z. Katarínka, počas osláv 400. ročnice Katarínky, no teraz ju sprístupňujeme aj širokej verejnosti.

katarinka_1904_foto

Keďže fotografia pochádza z roku 1904, ide o naozaj výborné načasovanie. Už o rok neskôr, v roku 1905, totiž prišlo k zhodeniu štyroch sôch z vršku veže do kôp haluzí a sena a ich následnému prevezeniu k hrobke Pálffyovcov na cintoríne v Smoleniciach, kde sa nachádzajú doteraz. Vďaka tomu sme mali možnosť zistiť, že sochy sa nenachádzali na rohoch veže, ako sa pôvodne predpokladalo, ale boli umiestnené v strede jej múrov.

Dokopy teda na fotografii môžme vidieť tieto zaujímavé časti, ktoré dnes už nestoja:

  • Murovaná (tehlová) strecha veže s otvormi a ozdobnými volútami na hranách.
  • Štít presbytéria úplne vľavo a východná stena presbytéria s odtlačkom strechy kláštora. Dnes už nič z nich nestojí.
  • Severný múr kláštora (vysoký vpravo – ku ktorému sú pristavané drevené maštale) – z neho zostal len nízky prízemný 1 meter vysoký múrik.
Detail na pôvodnú strechu veže a sochy na ich novom mieste v Smoleniciach

Pôvodne sa tiež predpokladalo, že tvar strechy bol úplne iný, uvažovalo sa napríklad o tzv. hruškovitom tvare strechy, podobnom ako má väčšina kostolov v Trnave, no tieto predstavy boli mylné. Vďaka tejto fotografii je teda možné aktualizovať digitálne vizualizácie, ako mohol celý kostol a kláštor pôvodne vyzerať. Fotografia poskytuje aj administratívne výhody pre prípad možnej realizácie rekonštrukcie týchto častí, keďže funguje ako dôkaz pre pamiatkárov, že rekonštruovaná časť tak aj naozaj pôvodne vyzerala. Nad rekonštrukciou strechy sa však momentálne a zrejme ani do budúcnosti neuvažuje.

Katarínka ďakuje Tomášovi Haviarovi za poskytnutie fotografie.

Pre extra zvedavcov je možnosť stiahnuť si fotografiu aj v plnej veľkosti, na tomto odkaze.

Svätokatarínske hody u Františkánov v Bratislave (27.11.2019)

Svätokatarínske hody sa uskutočnili už po 25. krát 27. novembra 2019. Projekt Katarínka takto oslávil sviatok patrónky kostola a kláštora, ktorý je ústredným miestom projektu.

Hodovú slávnosť začala slávnostná svätá omša vo františkánskom kostole v Bratislave. Pozvanie byť hlavným celebrantom a slávnostným kazateľom prijal pomocný biskup a generálny vikár Bratislavskej arcidiecézy, otec Jozef Haľko. V kázni sa zameral na postavu svätej Kataríny Alexandrijskej a jej životný príbeh prepojil s prvým prikázaním z Desatora, z ktorého, podľa jeho slov, plynú aj všetky ostatné. Liturgiu doprevádzal svojou hrou a spevom zbor sv. Katerina, ktorý je zborom mladých dobrovoľníkov projektu Katarínka.

Nasledovalo aj pohostenie v refektári františkánskeho kláštora, kde boli pripravené stoly s tradičnými mastnými cibuľovými chlebmi, ako aj rôznymi koláčmi a inými pochutinami. Hostia si okrem toho mohli pozrieť premietanie fotografií z dobrovoľníckych letných družín projektu, alebo vybrať si zo širokej ponuky suvenírov s katarínkovskou potlačou.

Táto slávnosť bola miestom stretnutia pre približne 150 ľudí z radov dobrovoľníkov, nadšencov a podporovateľov projektu.