Aké metódy práce používame?
Zvyčajne sa snažíme používať tradičné metódy, rovnaké, aké existovali v 17. storočí. Či už je to výroba malty, ktorú miešame z haseného vápna, alebo ručne kresanie dubových trámov na obnovu veže. Vo výnimočných prípadoch používame aj modernejšie technológie (ako napríklad cementovú maltu), no vždy až po dôkladnom zvážení a porade s odborníkmi a pamiatkármi. Počas rokov fungovania projektu Katarínka sme zdokonalili viaceré metódy pamiatkovej obnovy, ako aj priniesli vlastné nápady, akým je biosanácia korún múrov.
Aké výskumy prebiehajú na Katarínke?
Na Katarínke prebieha celá škála výskumov. V prvom rade je to archeologický výskum a prebieha takmer počas celej histórie táborov. S ním je spojený výskum antropologický, ktorého cieľom je skúmať kostrové nálezy z archeológie. Keďže Katarínka je historická pamiatka, neustále prebieha aj historický výskum. Jeho súčasťou je aj dendrochronológia (určovanie veku stromov na základe letokruhov), pomocou ktorej sme zistili, že veža kostola je mladšia ako samotný kostol. Pravidelne sa kontroluje statika kostola a kláštora, ktorá je veľmi dôležitá, či už pre bezpečnosť návštevníkov, ale aj pre plánovanie prác. Novinkou od roku 2009 je geofyzikálny výskum, prostredníctvom ktorého sa zameriavajú podzemné zvyšky stavieb, ktoré kedysi boli súčasťou areálu Katarínky.
Pamiatková obnova a technológie
Metódy konzervácie a biosanácie (zatrávňovania) koruny a múrov, obnova veže a statické zaistenie v r. 2005 po 2017. Materiály a technológie na konzerváciu a úpravu prostredia kostola a kláštora sv. Kataríny.
Historický výskum
Chronologicky zoradené, najdôležitejšie udalosti v histórii Katarínky. Tieto sú spracované viacerými autormi článkov, dipomových prác. Rovnako sú spracované aj životopisy osobností Jána Aponyiho, Benignusa Smrtníka a sv. Kataríny Alexandríjskej, ktoré sa viažu k tomuto miestu.
Čítaj viac o histórii Katarínky…
Antropologický výskum
Predmetom antropologického výskumu na Katarínke boli kostrové pozostatky cca 27 jedincov z krypty v severovýchodnej časti lode kostola sv. Kataríny, pochádzajúce z archeologického výskumu v rokoch 2000 až 2011.
Geofyzikálny výskum
Na Katarínke prebehol 27. (príprava) a 28.7.2009 (merania) intenzívny geofyzikálny výskum v rámci podujatia Letná škola geofyziky – INCA 2009 (International Course on ArchaeoGeophysics). Toto podujatie je organizované Univerzitou Komenského v Bratislave, Christian-Albrechts-Universität v Kieli v Nemecku a Kocaeli Üniversitesi v Turecku.
Archeologický výskum
Výskum františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach sa posledné roky zameriaval predovšetkým na skúmanie staršej histórie tohto miesta, ktorá do istej miery predchádzala samotnému príchodu františkánskych mníchov, ktorí sem boli pozvaní Krištofom Erdödym na začiatku 17. stor.
Publikácie o Katarínke
Zoznam publikácií, kde je spomínaný kostol a kláštor sv. Kataríny aj so samotným textom.