Dobový preklad životopisu Jána Apponyiho podľa prameňa z roku 1768, ktorému sa svätá Katarína na mieste kláštora zjavila:
V pustovni pomenovanej po sv. Kataríne je v lese stavanom vysokými stromami, na krásnom mieste, ktorému snáď sám Stvoriteľ prírody predurčil miesto kláštora, tam sa svätá panna Katarína zjavila jednému obyvateľovi Dechtíc, keď sa tam modlil (Dechtice sú malá obec v bratislavskej stolici, k nim patrí miesto nazvané Katarínka). Panna mu vnukla – podľa tradície – aby postavil na tomto mieste kaplnku. Predpovedala aj, že toto miesto bude v budúcnosti často navštevované veriacimi.
Potom, čo sa rozchýrila zvesť o tomto zjavení, obyvatelia Dechtíc tu postavili z vlastných prostriedkov drevenú kaplnku. Keď bola hotová, chodili sem veriaci z celého okolia vo veľkom počte v skupinách hlavne na veľkonočný a svätodušný pondelok.
Medzi nimi bol aj jeden muž menom Ján, ktorý pochádzal zo znamenitej a starej rodiny Apponyiovcov. Mladík vidiac svätosť tohoto miesta, rozhodol sa vnuknutím Ducha Svätého, že tam začne žiť život pustovníka. Čoskoro rozlúčiac sa s milosťou svojho otcovského domu, usadil sa v jaskyni na tomto vrchu v blízkosti drevenej kaplnky. Tu sa mu, podobne ako bohabojnému dechtičanovi, zjavila sv. Katarína, keď sa modlil vo svojej jaskyni. Túto jaskyňu v súčasnosti obkolesuje svätyňa kostola a zjavenie sa stalo na ľavej strane hlavného oltára. Mladík žil v tejto pustovni jeden celý rok pokračujúc v rozjímaniach v samote. V priebehu tohoto času ho priatelia a príbuzní viackrát volali späť do rodičovkého domu, a raz vyhrážkami, inokedy prosbami sa ho snažili presvedčiť, aby prestal s týmto divokým spôsobom života, ktorý nie je hoden jeho pôvodu. Ale keď mladý pustovník s nezlomnou dušou vydržal, násilím ho odvliekli. Keď ho doniesli späť do rodičovského domu, v tichosti prvú noc zomrel. (Aj po ceste si pomedzi vzdychmi a vzlykmi prial, aby radšej zomrel, akoby ho mali odtrhnúť od služby Bohu, ktorému sa on celý oddal, alebo akoby ho mali pošpiniť krásy tohoto sveta.)
Po jeho odchode ľudia nielenže ešte častejšie navštevovali kaplnku, ale aj jaskyňu, v ktorej sa sv. Katarína tiež zjavila.
O týchto faktoch sa z časti z rozprávania, z časti z vlastnej skúsenosti dozvedel gróf Krištof Erdody, pán toho panstva, a spolu so svojou milou manželkou Annou Máriou Ungnadovou postavil pre Menších bratov našej mariánskej provincie kláštor a rehoľníkov tam priviedol čoskoro v roku 1618…“
Kósa Jenő – rukopisná história rádu. 1768. Sümeg, s.486 a nasl.
Za hlavným oltárom kostola sv. Kataríny na hraniciach obce Naháč v Bratislavskej stolici bola jaskyňa. V nej podľa tradície mladý barón Ján Apponyi pustovníčil. Tu sa mladému pustovníkovi podľa viery ľudu zjavila mučeníčka sv. Katarína a povedala mu, aby tam postavili kostol na jej počesť.
Hovorí sa aj, že veľa chorých našlo v jaskyni alebo v kostole uzdravenie. Raz veľmi snežilo, bratia sa nemohli z kláštora pohnúť. Zrazu sa objavila žena s košom naplneným chlebmi a dala mníchom almužnu. Keď jej chceli poďakovať, už jej nebolo. Bola to sama svätá Katarína.
Nagy Béni: Františkánsky dobrodinec Pavol Eszterházy (Eszterházy Pál nádor a ferencesek jótevoje). Eger, 1903, s. 26.
Pámer László: O menej známych pustovníkoch (Kevésbé ismert remetékrol), časopis Katholikus Szemle, 1909, s. 53.
O pustovníkovi Jánovi Apponyim zahrala mládež jezuitského gymnázia v Košiciach (1763) a v Budíne (1767) školskú drámu.“
Takács József: Jezuitská školská dráma, Budapest 1937. II. 118, 125.