Analýza kostrových pozostatkov z okolia gotickej kaplnky pri zaniknutom kostole sv. Kataríny v Dechticiach (okr. Trnava), exhumovaných v rokoch 2008, 2009 a 2011
Na základe antropologickej analýzy sme zistili, že v roku 2008 boli na Katarínke exhumované pozostatky minimálne 23 jedincov, v roku 2009 to bolo minimálne 14 jedincov a v roku 2011 minimálne štyria jedinci. Celkovo sme identifikovali pozostatky 41 jedincov v rôznom stupni zachovanosti….
Detaily a fotografie sú v priloženom príspevku (1).
Analysis of trace elements in the teeth of individuals from the former crypt in st. Catherine monastery in Dechtice (District Trnava, slovakia)
The results of our analysis indicate that the skeletal remains were most likely members of higher society; they could be- long to an aristocratic family. The results of the trace element analysis indicate that the examined population enjoyed a diet rich in proteins. Indirectly, it can also con#rm the high prevalence of DISH…
Detaily a fotografie sú v priloženom príspevku (2).
Kostrové nálezy 5 jedincov – archeologický výskum gotickej kaplnky a architektúr na východnej strane presbytéria kostola sv. Kataríny v r. 2007
Nové kostrové nálezy odkryté pri archeologickom výskume gotickej kaplnky a architektúr na východnej strane presbytéria kostola sv. Kataríny v r. 2007.
Analyzované kostrové pozostatky pochádzajú z hrobov, ktoré boli rozrušené pravdepodobne počas stavby východného kamenného múru (Kvetánová a Slivka 2007). Najhoršie sa zachovali pozostatky kostry 1, pri ktorej sa nám nepodarilo určiť pohlavie ani vek jedinca, dokonca nie je jasné, či pozostatky patrili len jednému jedincovi. Kostra z hrobu 2 patrila dieťaťu vo veku 2 – 4 rokov, pozostatky z hrobu 3 dieťaťu vo veku okolo šesť mesiacov. Ďalšie kostrové pozostatky, ktoré sa našli v sonde 1, svedčia o tom, že tu bolo pochovaných viac jedincov, predpokladáme, že ich bolo minimálne päť.
Archeologické okolnosti naznačujú, že kostrové pozostatky patrili ľuďom z vyššej spoločenskej vrstvy, na čo poukazujú nielen zachované zvyšky textílií, ale aj inhumácia kostry 1 a jedinca z hrobu 2 do drevených truhál. Pri hrobe 3 možno uvažovať o fenoméne pochovávania nepokrstených detí pod odkvap kostola (tzv. „odkvapové deti“, nem. „Traufkinder“, Slivka 1997) (Kvetánová a Slivka 2007). Antropologická analýza však ukázala, že dieťa zomrelo až vo veku okolo šiestich mesiacov, takže tento predpoklad zrejme nie je správny.
Detaily a fotografie sú v priloženom príspevku (3).
Nález jedinca pod podlahou presbytéria kostola z obdobia pred existenciou kláštora sv. Kataríny – archeologický výskum presbytéria a oltára v r. 2005
V tomto období bol skúmaný jedinec, ktorého pozostatky boli nájdené v r. 2005 v presbytériu dnes stojaceho kostola sv. Kataríny pod úrovňou podlahy predchádzajúceho objektu kaplnky/kostola (?) zo 16.-zač. 17. storočia, ale nad podlahou najstaršej barokovej kaplnky z 13.-14. storočia
V historických prameňoch sa uvádza legenda o Jánovi Aponim, ktorý ako zbožný mladý muž zo vznešenej a známej rodiny, opustil blahobyt domova a svetské radovánky a rozhodol sa viesť na mieste budúceho kláštorného komplexu život pustovníka. Celý jeden rok žil v skalnej jaskynke, blízko miesta zjavenia Sv. Kataríny, kde sa aj jemu často zjavovala. Príbuzní Jána Aponiho však s jeho spôsobom života nesúhlasili a snažili sa ho prosbami aj vyhrážkami prinútiť k návratu do rodičovského domu. Presviedčali ho, aby prestal so spôsobom života, ktorý nie je hoden jeho pôvodu. Napokon ho domov odviedli násilím. Legenda spomína, ako mladý pustovník počas celej cesty vzlykal a prial si radšej zomrieť, akoby ho mali odtrhnúť od služby Bohu. Príbuzní sa však z jeho návratu dlho netešili, lebo hneď prvú noc po návrate domov v tichosti zomrel. Toľko vraví legenda (Matulová 2003), preto jedou z hypotéz bola možnosť, že by šlo o pozostatky práve Jána Aponiho, ktorý sa dožil necelých 21 rokov a umrel v r. 1618.
Kostrové pozostatky skúmaného jedinca síce patrili mužovi, ale jeho vek dožitia bol odhadnutý na 44 – 52 rokov. Možno teda predpokladať, že nájdené pozostatky nepatrili Jánovi Aponimu.
Detaily a fotografie sú v priloženom príspevku (4).
Antropologický výskum kostrových pozostatkov cca 27 jedincov z krypty v severovýchodnej časti lode kostola sv. Kataríny – archeologický výskum v r. 2000-2001
Predmetom antropologického výskumu na Katarínke boli kostrové pozostatky cca 27 jedincov z krypty v severovýchodnej časti lode kostola sv. Kataríny, pochádzajúce z archeologického výskumu v rokoch 2000-2001.
Antropologický výskum na Katarínke vedie od r. 2001 Mgr. Silvia Bodoriková PhD. z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Podľa historických podkladov sa domnievame, že v krypte sú v prevažnej väčšine pochovaní príslušníci grófskeho rodu Labšanských z panstva Korlátka, pretože pozostatky zvyšných dvoch tam pochovávaných rodov boli podľa historických prameňov po zrušení kláštora odvezené (Apponiovci do Jablonice, Erdődiovci do Hlohovca).
Hoci krypta bola zasypaná a niekoľkokrát prekopaná pravdepodobne hľadačmi pokladov v 19. a 20. storočí, a teda kostrové pozostatky boli premiešané v sutine a v drvivej väčšine neboli v anatomických polohách, napriek tomu boli zaznamenané zaujímavé nálezy. V nasledujúcich odborných prácach sú výsledky antropologickej analýzy ako aj výskumov degeneratívnych zmien kostrových pozostatkov.
Za zmienku stojí napríklad zahojená otvorená rana po sečnej zbrani (30x50mm) na lebke mužského jedinca vo veku 30-50 rokov popísaná v práci (7) – ľudovo povedané išlo o muža s „dierou v hlave“, ktorý následky poranenia prežil a to sa mu zahojilo, pričom mu zostal otvor v lebke. Ďalej je zaujímavá analýza jediného kostrového nálezu v anatomickej polohe – v práci (8), či analýza anomálií a degeneratívnych zmien – teda chorôb a zranení jedincov z krypty – v práci (6).
V budúcnosti môžu výsledky tejto analýzy priniesť viac svetla do jednoznačnej identifikácie jedincov a ich príslušnosti k pochovávanému grófskemu rodu.
Jednotlivé práce na stiahnutie
- Slov. Antropol., 17(2):5-14, 2014 (Stiahnuť PDF)
Silvia Bodoriková, Katarína Molnárová, Radoslav Beňuš, Ivana Kvetánová, Michal Slivka, Mária Fuchsová, Eva Neščáková: ANALÝZA KOSTROVÝCH POZOSTATKOV Z OKOLIA GOTICKEJ KAPLNKY PRI ZANIKNUTOM KOSTOLE SV. KATARÍNY V DECHTICIACH (OKR. TRNAVA), EXHUMOVANÝCH V ROKOCH 2008, 2009 A 2011 - SCRIPTA MEDICA / Volume 83 / No. 1 / 2010 (Stiahnuť PDF)
Bodoriková S., Katina S., Kováčová V., Kvetánová I., Urminský J., Kubová J., Domonkošová Tibenská K.: ANALYSIS OF TRACE ELEMENTS IN THE TEETH OF INDIVIDUALS FROM THE FORMER CRYPT IN ST. CATHERINE MONASTERY IN DECHTICE (DISTRICT TRNAVA, SLOVAKIA) - Slovenská Antropológia, 11(1):14-19, 2008 (Stiahnuť PDF)
Silvia Bodoriková, Ivana Kvetánová, Michal Slivka: NOVÉ KOSTROVÉ NÁLEZY ZO ZANIKNUTÉHO KOSTOLA SV. KATARÍNY PRI DECHTICIACH (OKR. TRNAVA, SLOVENSKO) - Slovenská Antropológia, 10(2):4-10, 2007 (Stiahnuť PDF)
Silvia Bodoriková, Jozef Urminský: KOSTROVÝ HROB Z PRESBYTÉRIA ZANIKNUTÉHO KOSTOLA SV. KATARÍNY ALEXANDRIJSKEJ PRI DECHTICIACH (OKR. TRNAVA) - Slovenská Antropológia, 8(2):20-25, 2005 (Stiahnuť PDF)
Bodoriková, Silvia: ANALÝZA POSTKRANIÁLNEHO SKELETU JEDINCOV ZO ZANIKNUTEJ RODINNEJ KRYPTY V RUINÁCH KOSTOLA SV. KATARÍNY PRI DECHTICIACH, OKR. TRNAVA. - Slovenská Antropológia, 7 (n. s. 2), 6-12, 2004 (Stiahnuť PDF)
Bodoriková, Silvia: DEGENERATÍVNE ZMENY, VÝVINOVÉ ANOMÁLIE A EPIGENETICKÉ ZNAKY NA STAVCOCH JEDINCOV ZO ZANIKNUTEJ RODINNEJ KRYPTY V RUINÁCH KOSTOLA SV. KATARÍNY PRI DECHTICIACH, OKR. TRNAVA. - Bulletin Slovenskej antropologickej spoločnosti, 5: 28-34, 2002 (Stiahnuť PDF)
Bodoriková, Silvia: VÝVINOVÉ ANOMÁLIE A PATOLOGICKÉ NÁLEZY NA LEBKÁCH Z RODINNEJ KRYPTY V RUINÁCH KOSTOLA SV. KATARÍNY PRI DECHTICIACH, OKR. TRNAVA. - Bulletin Slovenskej antropologickej spoločnosti, 5:22-27, 2002 (Stiahnuť PDF)
Bodoriková, Silvia: ANTROPOLOGICKÁ ANALÝZA KOSTROVÝCH POZOSTATKOV JEDINCA Z KRYPTY ZANIKNUTÉHO KOSTOLA SV. KATARÍNY PRI DECHTICIACH, OKR. TRNAVA.