Kdesi uprostred lesov hlbokých v župe Trnavskej v tých časoch zverou divokou a zbojníkmi obávanými obývaných žil človek skromný – pustovník Ján. ľudia vedeli o ňom, že kedysi to šľachtic bohatý bol, z rodu zámožného Apponiovcov, barónskeho to rodu z Jablonice.
Avšak Ján túžiac žiť v srdci nádhernej božej prírody v pokoji srdca a čistoty duše pri poživni skromnej a vode čistej cestu ťažkú odriekania a modlitby si zvolil. I v chvíľkach jeho rozjímania počala sa mu Katarína svatá zjavovať.
Čoskoro dozvedel sa o tom ľud z kraja okolitého i oniedlho viac a viac pútnikov – ľudí starých, mladých, zdravých, chorých, bohatých i chudobných – sem prichádzať začalo. Kraj tento chýrnym sa stával i slávnejším. Natoľko, že na miestach týchto oniedlho kaplnka malá prekrásna drevená so sochou Kataríny svatej Alexandrijskej v rukách ktorej kniha otvorená jest s literami latinskými týmito:
hIC qVonDaM apponŸIo baronI VIsa IoannI s:Catharina
žiaľ, dnes v iných krajoch nachádzajúca sa, stála.
Nieto divu žiadneho, že na miesta tieto svatými označené bratia menší rádu Františka svatého Assiského postaviac tu kláštor majestátny s povolením písomným slávnostným grófa Cristopha Erdödiho z decembra dvadsiateho prvého roku pána MDCXVIII prišli.
Ich prebývanie v kláštore tomto nie jednoduchým sa ukázalo, pretože v časoch neistých niekoľkokrát prepadnutí boli. Roku pána MDCVL kláštor vojsko Juraja Rákócziho či roku pána MDCLXIII turecký barbar kláštor vyplienili, cisárske vojská dokonca v kláštore poschovávaných šľachticov pozabíjať ráčili, za čo cisárom Leopoldom popravou odmenení boli i kláštor 450 zlatých ako odškodné obdržal. I preto kláštor opravovaný a zväčšovaný grófom Gabrielom Erdödim i jeho manželkou Juditou Amade bol. Mnísi z milodarov, almužny i práce vlastnej v sadoch svojich i z rybníka žili i pastorácii v okolitých dedinách sa venovali. Mnohoraké i mnohotisícové zástupy sem na Bielu nedeľu, Svatodušný pondelok či svatú Katarinu po dlhé desaťročia putovali i jedného dňa boli svedkami príhody tejto:
Púte tieto posádky vojenské okolité ako lapačky využívali. Roku pána MDCXCVII Stolica bratislavská list mníchov svatokatarinských kvadriánom Benignusom Smrtníkom podpísaný prerokúvala. V liste stálo: „… Písmom týmto naším na násilie vojakov nemeckých za púte na Bielu nedeľu v kláštore svatej Kataríny sa žalovať ráčime. Vojaci junákov lapať chceli, však ľud do kostola ich zatlačil, kde vojakovi jednému zlému sa prihodilo, že ho zabili. Keby gróf urodzený Juraj Erdödi s ľuďmi svojimi zasiahnuť nebol ráčil, boli by všetci vojaci lichtenštajnskí o život prišli. Podľa práva cirkevného kostol vraždou poškvrnený bol, preto prípad tento ráčime ctenej Stolici bratislavskej na riešenie predložiť i o znovuvysvatenie chrámu nášho žiadať …“ .
No nielen časy vojenské ale i pokojné prekvapiť môžu. Tak sa i stalo že cisár vraj osvietený Jozef II. príkazy také júla dvaadvadsiateho roku pána MDCCLXXXVI vydal, ktoré za následok zrušenie kláštora nášho spomínaného mali. Mnísi úbohí ratovať sa museli aj skromné majetky svoje porozdávať nútení boli, ostatky z hrobiek , knižnica i inventár, žiaľ, odnesené boli. Chvíľu ešte v kláštore prázdnom invalidi vojenskí pobývali, no potom už jediným obyvateľom sa vlci, líšky, sokoli, medvede, svine divé, jašterice, poklady, zmije tieto poklady strážiace… stali. A kláštor tento pustnúť počal…
Avšak mnísi niektorí, dúfajúci a viery plní hlavy strácať nezačali i tajné plány nové o kláštora znovuzrodení spriadali. V plánoch týchto o novom ráde Katarínkov sa hovorí, ktorého úloha náročná a ťažká preveľmi jest, totižto život na miestach týchto prenádherných obnoviť. Svoje myšlienky pokoleniam ďalším predávali a tie až ku nám sa dostali. S ich dôverou v naše ruky vloženou a z úcty k nim rád tento v časoch nedávnych sme sa založiť prihotovali. Úloha ďalšia preťažká nám pridelená bola – rady rádu nášho novicmi z ľudu pospolitého rozširovať. Každý členom môže stať sa, len aby vôľu dobrú mal, ochotný žiť jak Ján Apponi v čistote srdca i duše bol, splnil písmom svojim zaznamenaných úloh dvaadvadsať i prihotovaný bol úlohy stanovené ďalšie splniť, o ktorých on prezvie sa v pravý čas.