Kategória: Práca

Letné práce rozbehnuté – čo chceme spraviť v sezóne 2012

Pridané do od admin

Letná dobrovoľnícka sezóna na Katarínke nám naplno beží a dobrovoľníci (ktorých je tento rok rekordný počet) už naplno pracujú na Katarínke.

V letnej sezóne 2012 prracujeme na viacerých pracoviskách a prioritách.

Dokončujeme konzerváciu fasády veže – konkrétne špaliet okien na hlavnej severnej fasáde:

Zároveň vo veži chceme zrekonštruovať všetky podlažia do pôvodnej podoby – ručne kresanými dubovými trámami. Toto leto bude posledná šanca vidieť nás kresať posledné štyri trámy.
Tieto trámy budeme dostávať na podlažia až do výšky 30 metrov pomocou nášho ručne vyrobeného rumpálu – zdvíhacieho zariadenia na spôsob historických“žeriavov“.
(Rumpál v akcii počas minulej sezóny 2011: http://www.youtube.com/watch?v=UFZiAumqpPk&feature=plcp)

Nové – vyhliadkové – podlažie bude zároveň zapustenou strechou, koruna múru veže bude tvoriť prirodzené zábradlie , a tak nebude zmenená silueta ruiny kostola sv. Kataríny. Toto nové podlažie budeme budovať z dubových trámov rezaných na gátri, aby sme odlíšili pôvodné konštrukcie (obnovované ručne) od novotvarov (spracované strojovo): materiál už je pripravený pod vežou:

Pracovať sa však bude aj v presbytériu kostola – na archeologickom výskume – pri dokončení výskumu predchodcu kostola – veľkej gotickej kaplnky, presnejšie jej západného múru a severného vchodu.

Posledné väčšie murovanie na lodi kostola by sme mali dokončiť už túto sezónu – na východnej časti štítu lode kostola (do výšky cca 12 metrov) a samozrejme budeme pokračovať aj v murovaní a škárovaní prízemných častí kostola.

A tento rok prišiel na rad aj tzv. „Pondusov múrik“ – teda zvyšky severnej fasády severného krídla kláštora, ktorý sa zachoval len do výšky cca 1 metra.

Severná fasáda veže zakonzervovaná – veža je zvonka hotová

Pridané do od admin

Túto letnú sezónu sa nám podarilo dokončiť aj konzerváciu veže zvonka, vysokej presne 30 metrov. Dokončili sme najkomplikovanejšiu – severnú čelnú fasádu s piatimi okennými otvormi.

Aj keď to z diaľky tak nevyzeralo, fasáda bola v zlom stave, medzi oknami boli praskliny pravdepodobne po ničivom zemetrasení s epicentrom na neďalekej Dobrej Vode 9. januára 1906. Kusy omietok boli vyduté a v tretine veže vo výške 10m v strede kordónovej rímsy bola pomerne veľká kaverna.Práce nám dali zabrať, ale napokon boli dokončené aj vonkajšie obruby okien. Bolo treba na mnohých miestach fixovať omietku, injektovať ju a orámovať ju „mostíkmi“ aby za ňu nezatekala voda. V tomto ďakujeme pracovníkom firmy Obnova (Michalovi Hrčkovi a spol.), ktorí najkritickejšie miesta stabilizovali a zaškolili našich dobrovoľníkov pri fixovaní omietok. Taktiež bolo nutné doplniť vypadané kamene a tehly a dôsledne preškárovať plochy, ktoré sú už bez omietok.

Veža bola prístupná z 15-poschodového systémového lešenia, ktoré zároveň slúžilo na bezproblémový prístup na všetkých 5 rekonštruovaných podlaží v interiéri veže počas ich rekonštrukcie.

Z vrchu veže sa otvárali krásne výhľady, predovšetkým na smolenické Malé Karpaty – masív najvyššieho vrchu Zárub, ako aj smerom na Trnavu, Naháč a Dolnú Krupú. V prípade dobrého počasia bolo možné vidieť Sereď, panorámu Trnavy, Galantu a Senec – teda veľkú časť Podunajskej nížiny.

Tu je možné sledovať vývoj prác na veži a v jej okolí:

  

Prvý záber – Katarínka v roku 1996 – keď ešte priestor pred vežou až po veľkú lúku bol úplne zarastený.
Ďalší záber na vežu je z roku 2009 – teda pred rekonštrukciou.

  

Veža na záver konzervácie v septembri 2011 ešte s lešením. Veža po konzervácii – finálny stav, september 2011.

  

Detail opravy fasády veže, pred zásahom (2009) a po konzervácii aj s vyriešením kaverny v kordónovej rímse (2011):

Vrchné piate podlažie vo veži dokončené

Pridané do od admin

Rekonštrukcia piateho – teda vrchného – zvonového podlažia veže vo výške 25 metrov sa úspešne zavŕšila začiatkom septembra.
Boli nanovo osadené dubové ručne kresané trámy tvoriace konštrukciu podlahy.

Trámy boli dvíhané rumpálom s dvoma hriadeľmi, umožňujúcimi zdvih aj pozdĺžny posun zaveseného trámu. Pri zdvíhaní tých najťažších trámov na 5. podlažie (250-300kg) rumpál obsluhovali 4 ľudia, ktorí sa celkom zadýchali, ale zvládli to.

Posun bol možný vďaka vozíku (inak dvojnápravovej časti podvozka banského vozňa), ktorý nám zapožičali nadšenci rekonštruujúci neďalekú železničku. Vozík jazdí na vrchu veže po koľajniciach (oceľové I-profily), ktoré bez problémov zvládli aj najťažší 300 kg trám. Jeho zdvíhanie je na obrázkoch vyššie. Princíp posunu a zdvihu vymyslel náš statik Vlado Kohút (na fotke), dimenzovanie I-profilov/koľajníc i celkovú statickú funkčnosť zasa vypočítal ďalší statik Ivan Holub.

Priebeh zdvíhania najťažšieho 300 kg trámu a osádzanie piateho podlažia nájdete v tejto fotogalérii.

Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23×23 cm
a siedmy prievlak pod nimi 25×25 cm. Podlažie bolo kedysi dimenzované veľkoryso,
aby zvládlo záťaž zvonovej stolice, dynamické sily a zaťaženie zvoniacich zvonov, ktoré boli vo veži štyri.

Tretieho septembra sme mohli vrchné podlažie vo veži kolaudovať: 34 mladých dobrovoľníkov sa tam zúčastnilo na „recepcii“, vo veži sme zorganizovali i dynamické skúšky pri hudbe a tanci a napokon prví jedenásti priekopníci vyskúšali pohostinnosť veže počas nočného spánku vo výške 25 metrov. Všetko prebehlo skvele a bez najmenších problémov.
Každopádne, dubové dosky z podlažia boli na zimu rozobrané a odložené, a dostanú sa späť na svoje miesto natrvalo po tom, ako sa dobuduje nové – šieste podlažie, ktoré bude tvoriť jednak strechu a bude zároveň vyhliadkovým pochôdznym zapusteným podlažím na vrchu veže.

Výroba a používanie rumpálu v lete 2010

Pridané do od admin

Počas letnej sezóny 2010 sme ručne „vytvorili“ drevený rumpál (vrátok, zdvihák) na ručný pohon, ktorý slúži na zdvíhanie ťažkých bremien. V našom prípade dubových trámov do veže kostola, kde rekonštruujeme pôvodné podlažia.

Tu môžete vidieť, ako rumpál vznikal a rástol pod rukami dobrovoľníkov:

Rumpál bol ručne kresaný pod vedením tesárskeho majstra Mira Čárskeho počas júla a augusta. Kovové časti zhotovil Tulius (Tomáš Vlček).
Rumpál je kresaný z čerstvého jaseňového dreva, hlavný hriadeľ je z dubového dreva, pomocný hriadeľ na posun opäť z jaseňa. Rukoväte sú zo suchého jaseňa.
Autorom konštrukcie je Miro Čársky, inšpirovaný ideovým nákresom Malfina a historickými inšpiráciami majtrov Ružičkovcov z Čiech podľa renesančného staviteľa Bruneleschiho a realizačného výkresu statika Vlada Kohúta. Samotné statické výpočty realizoval náš ďalší statik Ivan Holub.

Ďalšie video ukazuje použitie rumpálu pri zdvíhaní dubových trámov (hmotnosť 120-300 kg) do útrob 30 metrov vysokej kostolnej veže. Sprevodovanie bolo cez jednoduchý kladkostroj zavesený na nosných I-profiloch („koľajniciach“) na korune veže a cez pomocné kladkové kolesá bolo lano ťahané do lode kostola na nový rumpál.

V budúcnosti bude osadený na vrchné nosné koľajnice aj pojazd (podvozok z vozňa lesnej železničky), ktorý bude cez druhý rumpálový hriadeľ umožňovať aj pozdĺžny posun zaveseného bremena.

Pozri aj fotogalériu Rumpál…