O čo nám ide?
V o. z. Katarínka, ktoré už 30 rokov zachraňuje a zveľaďuje ruiny Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach dobrovoľníkmi z celého Slovenska, vznikla iniciatíva vrátiť pôvodné kamenné súsošie kalvárie späť na Katarínku na jej pôvodné historické miesto. A to formou zhotovenia vernej kópie originálu z umelého kameňa.
Originál diela, ktorý sa po zrušení kláštora v roku 1786 zachoval dodnes v obci Dechtice, sa v roku 2022 po dlhej dobe podrobil rozsiahlej reštaurátorskej obnove. Vznikli tak jedinečné podmienky na zhotovenie kópie z odliatkov do foriem v dielni skúseného reštaurátora v Trnave.
Tento krok je však finančne veľmi nákladný a nad pomery nášho občianskeho združenia. S pomocou grantov sa nám však podarilo začať, na dokončenie však potrebujeme pomoc od Vás, drobných darcov, ktorí denne vo veľkom počte navštevujete toto miesto. Veď Katarínku obnovujeme a zveľaďujeme pre nás všetkých!
Viac o tejto iniciatíve, spôsobe práce dobrovoľníkov z o. z. Katarínka a zaujímavej histórii súsošia kalvárie sa môžete dozvedieť na priložených odkazoch.
Priebeh zbierky
Aktualizované – 04.12.2024
Ako môžete finančne prispieť?
Naskenujte tento QR kód v svojej mobilnej bankovej aplikácii na načítanie potrebných údajov platby. Zvoľte ľubovoľnú sumu, ktorou chcete prispieť, a odošlite platbu.
Povinné údaje pre manuálnu platbu:
IBAN (Tatra Banka): | SK14 1100 0000 0026 2076 2742 |
---|---|
Variabilný symbol: | 400 |
Informácia pre príjemcu: | KALVARIA KATARINKA |
Kde sa dozviete o stave a priebehu zbierky?
Túto informáciu nájdete na grafe pod obrázkom v úvode tejto stránky aj s dátumom poslednej aktualizácie, ktorá prebieha raz týždenne.
Kedy bude súsošie hotové?
V závislosti od priebehu reštaurátorských prác a úspešnosti zabezpečenia potrebných financií plánujeme odhaliť túto novú kamennú dominantu na Katarínke v priebehu letnej sezóny v roku 2024.
Ak máte ďalšie otázky, pozrite sa do sekcie odpovede na často kladené otázky alebo nás kontaktujte.
Chcete sa dozvedieť viac?
O tejto iniciatíve
Z niekdajšej bohatej výzdoby štedro podporovaného františkánskeho kláštora sa po jeho zrušení cisárom Jozefom II. v roku 1786 zachovali len holé ruiny. Bohatý inventár bol rozvezený a najmä rozkradnutý. Zachovalo sa len máločo. Jedným z takýchto zachovaných prvkov je súsošie zachytávajúce umučenie Krista, tzv. „kalvária“, ktorú dal posledný správca z rodu Erdődyovcov gróf Jozef Erdődy preniesť v roku 1811 do neďalekej obce Dechtice.
V roku 2017 sme pri archeologickom výskume náhodou objavili pôvodný kamenný základ spod kalvárie, a tak presne určili miesto, kde v minulosti na Katarínke stála. V tom istom čase bol originál diela v obci v zlom statickom stave z bezpečnostných dôvodov rozobraný na menšie časti. Obec začala intenzívne hľadať prostriedky na jeho obnovu.
Na jeseň 2021 vznikla myšlienka využiť tieto jedinečné okolnosti a prinavrátiť na Katarínku časť z jej bohatej kamennej výzdoby. Tento krok nám navyše odobrili aj pamiatkari, ktorí odborne dohliadajú na to, ktorým smerom sa uberá obnova Katarínky.
Naším zámerom je doplniť mozaiku Katarínky o novú dominantu, ktorá v minulosti vznikla práve pre toto miesto. Kamenné súsošie poukazuje na zručnosť našich predkov, štedrosť ľudí, ktorí sa zasadili za vznik tohto diela, a niekdajšiu bohatú výzdobu areálu kláštora. V neposlednom rade jemné črty sôch majú potenciál zjemniť surové črty ruiny a zvýrazniť duchovný odkaz tohto niekdajšieho významného pútnického miesta.
Poznatky nadobudnuté pri tomto projekte chceme využiť aj do budúcna pri obnove Katarínky a tiež sa o ne podeliť s partnerskými projektmi zachraňujúcimi podobné pamiatky na celom Slovensku.
O projekte Katarínka
O. z. Katarínka a jej dobrovoľníci už skoro tri desaťročia zachraňujú túto národnú kultúrnu pamiatku. Po úvodných rokoch, kedy sa pracovalo najmä na statickom zabezpečení zvyškov ruín, sa dnes venujeme obnove, archeologickému či pamiatkovému výskumu a sprístupneniu obnovených častí, ako sú kostolná veža a krypta, verejnosti.
Všetky práce vykonávajú mladí dobrovoľníci z celého Slovenska pod dohľadom skúsenejších členov a odborníkov, ako sú archeológovia, statici, pamiatkari a pod. Počas pracovnej sezóny, ktorá trvá celé leto, sa v priľahlom tábore vystriedajú štyri dvojtýždňové dobrovoľnícke turnusy.
Práce vykonávame tradičnými metódami a nástrojmi z čias vzniku Katarínky. Malta sa mieša ručne z pôvodných stavebných materiálov, dubové drevo z miestnych lesov sa ručne kresalo na mieste do hranolov, ktoré dnes tvoria poschodia v kostolnej veži.
Mladí sa počas svojho pobytu na Katarínke vzdávajú niektorých vymožeností 21. storočia, ako sú mobily, hodinky a rôzna elektronika, v záujme vytvoriť spoločenstvo a načerpať z toho, čo ponúka príroda a duch tohto miesta. Za odmenu dostávajú stravu z poľnej kuchyne päťkrát denne, v programe máme doobednú prácu, poobedné hry, večerný táborák a spánok pod šírym hviezdnatým nebom (ak práve neprší).
Cieľom projektu je popri prebiehajúcom výskume ďalej zveľadiť a najmä zachovať Katarínku v tejto podobe aj pre ďalšie generácie, ponúknuť mladým možnosť zmysluplne tráviť čas, osvojiť si nové zručnosti a poznať históriu tohto miesta.
Ešte viac o projekte Katarínka sa môžete dozvedieť aj na tomto odkaze.
O príbehu kalvárie z Katarínky
Súbor sôch kalvárie zobrazuje scénu z ukrižovania Ježiša Krista. Viaceré evanjeliá zachytávajú prítomnosť Ježišovej matky Márie (socha vľavo), Ježišovho obľúbeného učeníka Jána (socha vpravo) a obrátenej hriešnice Márie Magdalény (kľačiaca žena pod krížom) v momente Ježišovho skonu. Celá scéna sa odohráva pred hradbami Jeruzalema, na miestnom popravisku na hore s názvom Golgota (v preklade z hebrejčiny: „Lebka“), ktorú na súsoší znázorňuje mohutný kamenný podstavec so schodmi.
Impozantné kamenné súsošie s rozmermi 5 metrov do výšky a 3 metrov na šírku, vážiace niekoľko ton, vznikalo podľa slov reštaurátora niekoľko rokov pod rukami skúseného sochára z kameňa pochádzajúceho z neďalekého lomu v blízkej obci Dobrá Voda.
Súsošie dali pred budovu kláštora zhotoviť v roku 1717 na svoje náklady obyvatelia z okolitých obcí združení do laického Bratstva sv. Františka Serafínskeho, nazývaní ľudovo tiež chordigeri alebo pásikári (podľa konopného pleteného opasku – pásika alebo tzv. chordy, ktorú nosili pod odevom), pôsobiaci pri kláštore na Katarínke.
O tom sa dozvedáme z diela naháčskeho kňaza Juraja Fándlyho: „Dúwerná zmlúwa mezi mníchom a diáblom“, prvého väčšieho diela napísaného bernolákovčinou. Fándly, ktorý za trest od cirkevnej vrchnosti pôsobil v tejto priľahlej obci v čase zrušenia kláštora, tu detailne opisuje toto súsošie slovami: „Wím já jeden wčul prázní, wolakedi frančiškánsky klášter, S. Katerina menuvaní. Stojí pred ňím veliká štácia na spúsob hori Kalwárie, s kresaného kamena wistavená, na nej velikí Kríž s figúru Spasitela našého, pod ňím na tej istéj kalwárie kamenskej stojí figúra Panni Márie, z druhéj strani swatého Jána, všetko s kamena, pod níma je tento nápis: EXpensIs ChorDIgerorVM ereCta.“ V latinskom nápise, ktorý znamená: „Postavené na náklady pásikárov“, je vložený chronostichon udávajúci v rímskych čísliciach rok vzniku súsošia.
Po zrušení rehole v Rakúsko-Uhorsku výnosom cisára Jozefa II. v roku 1786, boli rehoľníci z kláštora vyhnaní. Majetok kláštora a jeho výbava boli buď rozvezené, alebo rozkradnuté. Z úcty k svojim predkom, ktorí boli v minulosti na Katarínke pochovaní v kostolnej krypte, dal posledný správca tohto majetku z rodu Erdődyovcov, gróf Jozef Erdődy, preniesť v roku 1811 súsošie do neďalekej obce Dechtice k farskému kostolu, kde stojí dodnes.
O tom svedčí aj súdobý latinský nápis v kartuši pod sochami, ktorý znie: „MVNIFICENTIA G. IOSEPHI AB ERDŐDY CANCELLARII A CATHARINAE CLAVSTRO TRANSPOSITA HIC LAETIOR ASSVREXI Ao. 1811“, čo znamená: „Urodzený gróf Jozef Erdődy, správca kláštora Kataríny, presunul sem na väčšie štastie roku pána 1811.“
K preneseniu súsošia do Dechtíc sa viaže legenda. Údajne po tom, čo miestni obyvatelia na vozoch previezli sochy a kríž z kalvárie dolu do Dechtíc, ale podstavec nechali na Katarínke, sa sochy trikrát v noci vrátili naspäť na Katarínku na svoje pôvodné miesto na podstavci. Až keď so sochami vzali aj ich veľký kamenný podstavec, sochy zostali v Dechticiach aj na druhý deň ráno, a tak sú tam dodnes.
Kalvária sa po prenesení podrobila oprave v roku 1861, o čom svedčí opäť latinský nápis nad kartušou: „RENOVATA 1861“, v preklade „Obnovené 1861“. Súsošie sa v priebehu rokov stalo ozdobou obce a jej neodmysliteľnou súčasťou. V obci prežilo rušné obdobie 19. a 20. storočia, vrátane obdobia totality, ktoré sa podpísalo pod zanedbaný stav tejto pamiatky. Komplexnej obnovy modernými reštaurátorskými postupmi sa celé dielo dočkalo až v roku 2022 a dnes je opäť jednou z obnovených pamiatok a dominánt obce Dechtice.
Odpovede na často kladené otázky
Prečo sa na Katarínku nevráti originál z Dechtíc?
Dôvodov je hneď niekoľko. Originál už historicky patrí do obce a v obci bude o neho aj z dlhodobejšieho hľadiska lepšie postarané smerom do budúcna. Takýto krok by neodsúhlasili pamiatkari z obavy napr. pred vandalizmom, a najmä Dechtičania, ktorí sú na svoju „Trojičku”, ako ju miestni nazývajú, právom hrdí.
Kde na Katarínke to bude po dokončení stáť?
Na pôvodnom kamennom základe, ktorý sme objavili pri archeologickom výskume v lete roku 2017. Nachádza sa tesne pod trávou niekoľko metrov naľavo od niekdajšieho vstupu do kláštora (zvyšok kamennej brány so schodmi v nízkom múriku naľavo od veže kostola). Pozri foto vizualizácie predpokladaného vzhľadu a umiestnenia vyššie na tejto stránke.
Prečo chceme vrátiť na Katarínku práve toto súsošie?
Dôvodov je viacero. Dielo v minulosti vzniklo pre Katarínku a nebyť historických okolností, ktoré viedli k násilnému zániku kláštora, stálo by tam dodnes. Dielo je jedno z mála, ktoré sa zachovalo dodnes, a jedinečné okolnosti umožňujú zhotoviť z neho kópiu len teraz. Navyše presne vieme, kde sa na Katarínke v minulosti nachádzalo. Nevznikne tak nejaký novotvar, ale sa citlivo doplní pôvodná historická mozaika, o čo nám v o. z. Katarínka pri záchrane a obnove tejto pamiatky ide.
Nenaruší takáto zmena ducha tohto miesta?
My si myslíme, že nie, skôr ho citlivo doplní. Dôverné známe pohľady na Katarínku, ako je pohľad z turistickej cesty od Naháča alebo atmosféra západných múrov, zostanú nedotknuté. Taktiež interiér presbytéria a hlavnej lode kostola zostanú tak ako doteraz, pozývajúc k zamysleniu o minulosti tohto miesta, zbožnosti našich predkov či k pohľadu do neba, ktoré dnes tvorí klenbu Katarínky. Súsošie bude dominovať pomerne prázdnemu priestoru pozdĺž zachovaných zvyškov severnej steny kláštora s pôvodným vchodom. Stojac na svojom pôvodnom základe, bude tak odkazovať na niekdajšiu slávu a krásu tohto areálu a zvýrazňovať duchovný odkaz tohto miesta.
Prečo bude kópia zhotovená z umelého kameňa a nie zo skutočného?
Pôvodný kameňolom už dlhšie nie je v prevádzke, a tak získať podobný kameň nie je možné. Taktiež by bolo veľmi náročné nájsť sochára schopného odviesť prácu v požadovanej kvalite, ktorý by sa podujal na takúto úlohu trvajúcu dlhšie obdobie (originál vznikal niekoľko rokov). Toto všetko by bolo navyše nesmierne finančné nákladné, možno až aj niekoľkokrát v porovnaní so zhotovením z umelého kameňa (samom o sebe finančne nákladnom).
Ako sa zhotoví kópia z umelého kameňa? Bude sa líšiť od originálu?
V prvej fáze sa zo zreštaurovaného originálu zhotovili odtlačky sôch a niektorých detailov do silikónových foriem. Tieto formy sa neskôr použijú na výrobu odliatkov z umelého kameňa, ktorý sa v nemeckom laboratóriu pripraví zo špeciálnej zmesi zhotovenej podľa odobraných vzoriek z originálu. Nakoniec sa všetko na Katarínke poskladá do jedného celku. Jemný silikónový odtlačok zachytí aj pôvodnú zrnitosť povrchu sôch, a tak bude kópia ako na nerozoznanie od originálu.
Koľko to celé bude stáť?
Prebiehajúca druhá fáza projektu, v rámci ktorej sa do existujúcich foriem odlejú sochy, ich podstavec a osadenie na Katarínke, stojí 30 000 EUR. Celkové náklady spolu s prácami, ktoré prebehli ešte v roku 2022 za pomoci financií z grantov, ktoré sme získali od našich partnerov, sa spolu vyšplhajú až na dvojnásobok tejto sumy t.j. 60 000 EUR.
Poznáme osobu alebo firmu, ktorá by vás rada podporila vyššou sumou, koho máme kontaktovať?
Prosím, kontaktujte nás na kalvaria@katarinka.sk. Budeme veľmi vďační za sprostredkovanie každého kontaktu, obzvlášť, ak pôjde o osoby alebo firmy z blízkeho okolia či Trnavského kraja, t. j. regiónu, do zveľadenia ktorého chceme takto investovať.
Plánujete zverejniť mená darcov? Je možné prispieť anonymne?
Všetky príspevky individuálnych darcov zostanú anonymné z dôvodu ochrany osobných údajov (GDPR). Raz týždenne zverejníme aktuálny stav zbierky na tejto stránke webu katarinka.sk.
Plánujete v budúcnosti takto vrátiť na Katarínku aj nejaké ďalšie sochy?
Nezachovalo sa toho veľa, do úvahy však prichádzajú sochy štyroch františkánskych svätcov, pôvodne umiestnené na veži kostola na Katarínke (dnes súčasť Pálfiovskej hrobky na cintoríne v Smoleniciach) a tiež nami objavené sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela z hlavného oltára (dnes expozícia Západoslovenského múzea v Trnave). Momentálne nad tým ešte neuvažujeme, ale vo všeobecnosti to bude závisieť od viacerých okolností. Napr. skúsenosť s týmto projektom, t. j. našou schopnosťou zabezpečiť potrebné financie, a tiež ohlasu verejnosti na túto našu iniciatívu. Taktiež od našej schopnosti vytvoriť zázemie pre bezpečný návrat zachovaných sôch (vo forme kópií) alebo aj nami nájdených fragmentov tu na Katarínke v podobe lapidária.
Neobávate sa krádeže alebo poškodenia kalvárie na Katarínke vandalmi?
Áno, to je jeden z aspektov, ktoré pri tomto projekte potrebujeme zohľadniť, aj keď na Katarínke zatiaľ máme s vandalizmom len pomerne dobré, t. j. minimálne, skúsenosti. Plánujeme dielo poistiť, uschovať na nejaký čas silikónové formy z odliatkov sôch či obstarať a osadiť v blízkom okolí fotopasce napojené na mobilnú sieť.
Kontakt: kalvaria@katarinka.sk
Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.