Autor admin

Úspešná Bielonedeľná púť na Katarínku 15.4. – aj s otcom arcibiskupom Róbertom Bezákom

Pridané do od admin

Na Bielu nedeľu 15. apríla – týždeň po Veľkej noci – sme mali už trinástu Bielonedeľnú púť na Katarínku.

Ide o obnovenie historickej tradície pútí, ktoré na Katarínke bývali v 17. a 18. storočí, kedy sa tu schádzali tisíce pútnikov, putujúcich z okolia, predovšetkým z 25 km vzdialenej Trnavy na čele s trnavským biskupom, vtedy prímasom Uhorska.

Približne 90 katarínkovcov a ich priateľov putovalo zo železničnej zastávky Buková pešo asi 3 hodiny lesom na Katarínku, kde sme púť zavŕšili o 14.15 hod. svätou omšou v nami opravovanom Kostole sv. Kataríny. Na svätej omši sa zúčastnilo približne 400 veriacich a medzi nimi mnoho katarínkovcov, katarínkovských rodín už aj s deťmi, rodičov katarínkovcov ako aj veriacich z okolitých dedín: Dechtice či Naháč ale aj Kátlovčania, ktorí si zorganizovali už tretiu bielonedeľnú cyklopúť na Katarínku.

Hlavným celebrantom svätej omše bol trnavský arcibiskup – Mons. Róbert Bezák, CSsR.,
koncelebrovali Medus – teda miestny správca farnosti Dechtice Mário Bosý,
Beren – správca farnosti Kátlovce Branislav Popelka,
gvardián františkánskeho kláštora v Trnave František Xaver Olbert, OFM,
a náš františkán Zenius z Bratislavy Felix Mária Žiška, OFM.
Tak ako každý rok sme priniesli na Katarínku kríž, ktorý nás bude v kostole sprevádzať počas celého tohto roka.

Zaujímavosťou sv. omše bolo, že ju po asi 226 rokoch celebroval na Katarínke opäť trnavský biskup. Otec Róbert bol zaskočený množstvom pútnikov a Katarínka ako Boží chrám s najkrajšou klenbou – samotným nebom – na neho veľmi zapôsobila. Sme radi, že Katarínka v ňom našla veľkého priaznivca a podporovateľa.

Po sv. omši sa hral futbal a príjemné popoludnie sme strávili pri opekačke a rozhovoroch až do večera.

Už teraz sa tešíme a pozývame vás na budúcoročnú 14. bielonedeľnú púť.

Fotky z pute: Katarinka2012BielonedelnaPut

Severná fasáda veže zakonzervovaná – veža je zvonka hotová

Pridané do od admin

Túto letnú sezónu sa nám podarilo dokončiť aj konzerváciu veže zvonka, vysokej presne 30 metrov. Dokončili sme najkomplikovanejšiu – severnú čelnú fasádu s piatimi okennými otvormi.

Aj keď to z diaľky tak nevyzeralo, fasáda bola v zlom stave, medzi oknami boli praskliny pravdepodobne po ničivom zemetrasení s epicentrom na neďalekej Dobrej Vode 9. januára 1906. Kusy omietok boli vyduté a v tretine veže vo výške 10m v strede kordónovej rímsy bola pomerne veľká kaverna.Práce nám dali zabrať, ale napokon boli dokončené aj vonkajšie obruby okien. Bolo treba na mnohých miestach fixovať omietku, injektovať ju a orámovať ju „mostíkmi“ aby za ňu nezatekala voda. V tomto ďakujeme pracovníkom firmy Obnova (Michalovi Hrčkovi a spol.), ktorí najkritickejšie miesta stabilizovali a zaškolili našich dobrovoľníkov pri fixovaní omietok. Taktiež bolo nutné doplniť vypadané kamene a tehly a dôsledne preškárovať plochy, ktoré sú už bez omietok.

Veža bola prístupná z 15-poschodového systémového lešenia, ktoré zároveň slúžilo na bezproblémový prístup na všetkých 5 rekonštruovaných podlaží v interiéri veže počas ich rekonštrukcie.

Z vrchu veže sa otvárali krásne výhľady, predovšetkým na smolenické Malé Karpaty – masív najvyššieho vrchu Zárub, ako aj smerom na Trnavu, Naháč a Dolnú Krupú. V prípade dobrého počasia bolo možné vidieť Sereď, panorámu Trnavy, Galantu a Senec – teda veľkú časť Podunajskej nížiny.

Tu je možné sledovať vývoj prác na veži a v jej okolí:

  

Prvý záber – Katarínka v roku 1996 – keď ešte priestor pred vežou až po veľkú lúku bol úplne zarastený.
Ďalší záber na vežu je z roku 2009 – teda pred rekonštrukciou.

  

Veža na záver konzervácie v septembri 2011 ešte s lešením. Veža po konzervácii – finálny stav, september 2011.

  

Detail opravy fasády veže, pred zásahom (2009) a po konzervácii aj s vyriešením kaverny v kordónovej rímse (2011):

Vrchné piate podlažie vo veži dokončené

Pridané do od admin

Rekonštrukcia piateho – teda vrchného – zvonového podlažia veže vo výške 25 metrov sa úspešne zavŕšila začiatkom septembra.
Boli nanovo osadené dubové ručne kresané trámy tvoriace konštrukciu podlahy.

Trámy boli dvíhané rumpálom s dvoma hriadeľmi, umožňujúcimi zdvih aj pozdĺžny posun zaveseného trámu. Pri zdvíhaní tých najťažších trámov na 5. podlažie (250-300kg) rumpál obsluhovali 4 ľudia, ktorí sa celkom zadýchali, ale zvládli to.

Posun bol možný vďaka vozíku (inak dvojnápravovej časti podvozka banského vozňa), ktorý nám zapožičali nadšenci rekonštruujúci neďalekú železničku. Vozík jazdí na vrchu veže po koľajniciach (oceľové I-profily), ktoré bez problémov zvládli aj najťažší 300 kg trám. Jeho zdvíhanie je na obrázkoch vyššie. Princíp posunu a zdvihu vymyslel náš statik Vlado Kohút (na fotke), dimenzovanie I-profilov/koľajníc i celkovú statickú funkčnosť zasa vypočítal ďalší statik Ivan Holub.

Priebeh zdvíhania najťažšieho 300 kg trámu a osádzanie piateho podlažia nájdete v tejto fotogalérii.

Konštrukciu zvonového podlažia tvorí 6 dubových ručne kresaných trámov prierezu cca 23×23 cm
a siedmy prievlak pod nimi 25×25 cm. Podlažie bolo kedysi dimenzované veľkoryso,
aby zvládlo záťaž zvonovej stolice, dynamické sily a zaťaženie zvoniacich zvonov, ktoré boli vo veži štyri.

Tretieho septembra sme mohli vrchné podlažie vo veži kolaudovať: 34 mladých dobrovoľníkov sa tam zúčastnilo na „recepcii“, vo veži sme zorganizovali i dynamické skúšky pri hudbe a tanci a napokon prví jedenásti priekopníci vyskúšali pohostinnosť veže počas nočného spánku vo výške 25 metrov. Všetko prebehlo skvele a bez najmenších problémov.
Každopádne, dubové dosky z podlažia boli na zimu rozobrané a odložené, a dostanú sa späť na svoje miesto natrvalo po tom, ako sa dobuduje nové – šieste podlažie, ktoré bude tvoriť jednak strechu a bude zároveň vyhliadkovým pochôdznym zapusteným podlažím na vrchu veže.

Otec arcibiskup Róbert Bezák na Katarínke (27.8.2011)

Pridané do od admin

Počas búračky nás na Katarínke navštívil otec arcibiskup Róbert Bezák, čím zadosťučinil svojmu sľubu prísť medzi nás.

Aj napriek zúrivému víchru, ktorý sa spustil počas návštevy a znemožnil slúženie sv. omše vonku v priestore kostola, omša napokon bola v tábore vo veľkom vojenskom stane, kde sme všetci mali k sebe bližšie – i tak ľudsky. Po omši otec Róbert ešte s nami strávil pár neformálnych chvíľ pri černiciach a chlebe vo vajíčku. A zároveň potvrdil, že to isto nie je ani zďaleka posledná návšteva na Katarínke.

Pár záberov z návštevy je tu…