Z niekdajšej bohatej výzdoby štedro podporovaného františkánskeho kláštora sa po jeho zrušení cisárom Jozefom II. v roku 1786 zachovali len holé ruiny. Bohatý inventár bol rozvezený a najmä rozkradnutý. Zachovalo sa len máločo. Jedným z takýchto zachovaných prvkov je súsošie zachytávajúce umučenie Krista, tzv. „kalvária“, ktorú dal posledný správca z rodu Erdődyovcov gróf Jozef Erdődy preniesť v roku 1811 do neďalekej obce Dechtice.

V roku 2017 sme pri archeologickom výskume náhodou objavili pôvodný kamenný základ spod kalvárie, a tak presne určili miesto, kde v minulosti na Katarínke stála. V tom istom čase bol originál diela v obci v zlom statickom stave z bezpečnostných dôvodov rozobraný na menšie časti. Obec začala intenzívne hľadať prostriedky na jeho obnovu.

Na jeseň 2021 vznikla myšlienka využiť tieto jedinečné okolnosti a prinavrátiť na Katarínku časť z jej bohatej kamennej výzdoby. Tento krok nám navyše odobrili aj pamiatkari, ktorí odborne dohliadajú na to, ktorým smerom sa uberá obnova Katarínky.

Naším zámerom je doplniť mozaiku Katarínky o novú dominantu, ktorá v minulosti vznikla práve pre toto miesto. Kamenné súsošie poukazuje na zručnosť našich predkov, štedrosť ľudí, ktorí sa zasadili za vznik tohto diela, a niekdajšiu bohatú výzdobu areálu kláštora. V neposlednom rade jemné črty sôch majú potenciál zjemniť surové črty ruiny a zvýrazniť duchovný odkaz tohto niekdajšieho významného pútnického miesta.

Poznatky nadobudnuté pri tomto projekte chceme využiť aj do budúcna pri obnove Katarínky a tiež sa o ne podeliť s partnerskými projektmi zachraňujúcimi podobné pamiatky na celom Slovensku.

O. z. Katarínka a jej dobrovoľníci už skoro tri desaťročia zachraňujú túto národnú kultúrnu pamiatku. Po úvodných rokoch, kedy sa pracovalo najmä na statickom zabezpečení zvyškov ruín, sa dnes venujeme obnove, archeologickému či pamiatkovému výskumu a sprístupneniu obnovených častí, ako sú kostolná veža a krypta, verejnosti.

Všetky práce vykonávajú mladí dobrovoľníci z celého Slovenska pod dohľadom skúsenejších členov a odborníkov, ako sú archeológovia, statici, pamiatkari a pod. Počas pracovnej sezóny, ktorá trvá celé leto, sa v priľahlom tábore vystriedajú štyri dvojtýždňové dobrovoľnícke turnusy.

Práce vykonávame tradičnými metódami a nástrojmi z čias vzniku Katarínky. Malta sa mieša ručne z pôvodných stavebných materiálov, dubové drevo z miestnych lesov sa ručne kresalo na mieste do hranolov, ktoré dnes tvoria poschodia v kostolnej veži.

Mladí sa počas svojho pobytu na Katarínke vzdávajú niektorých vymožeností 21. storočia, ako sú mobily, hodinky a rôzna elektronika, v záujme vytvoriť spoločenstvo a načerpať z toho, čo ponúka príroda a duch tohto miesta. Za odmenu dostávajú stravu z poľnej kuchyne päťkrát denne, v programe máme doobednú prácu, poobedné hry, večerný táborák a spánok pod šírym hviezdnatým nebom (ak práve neprší).

Cieľom projektu je popri prebiehajúcom výskume ďalej zveľadiť a najmä zachovať Katarínku v tejto podobe aj pre ďalšie generácie, ponúknuť mladým možnosť zmysluplne tráviť čas, osvojiť si nové zručnosti a poznať históriu tohto miesta.
 
 
Ešte viac o projekte Katarínka sa môžete dozvedieť aj na tomto odkaze.

Súbor sôch kalvárie zobrazuje scénu z ukrižovania Ježiša Krista. Viaceré evanjeliá zachytávajú prítomnosť Ježišovej matky Márie (socha vľavo), Ježišovho obľúbeného učeníka Jána (socha vpravo) a obrátenej hriešnice Márie Magdalény (kľačiaca žena pod krížom) v momente Ježišovho skonu. Celá scéna sa odohráva pred hradbami Jeruzalema, na miestnom popravisku na hore s názvom Golgota (v preklade z hebrejčiny: „Lebka“), ktorú na súsoší znázorňuje mohutný kamenný podstavec so schodmi.

Impozantné kamenné súsošie s rozmermi 5 metrov do výšky a 3 metrov na šírku, vážiace niekoľko ton, vznikalo podľa slov reštaurátora niekoľko rokov pod rukami skúseného sochára z kameňa pochádzajúceho z neďalekého lomu v blízkej obci Dobrá Voda.

Súsošie dali pred budovu kláštora zhotoviť v roku 1717 na svoje náklady obyvatelia z okolitých obcí združení do laického Bratstva sv. Františka Serafínskeho, nazývaní ľudovo tiež chordigeri alebo pásikári (podľa konopného pleteného opasku – pásika alebo tzv. chordy, ktorú nosili pod odevom), pôsobiaci pri kláštore na Katarínke. 

O tom sa dozvedáme z diela naháčskeho kňaza Juraja Fándlyho: „Dúwerná zmlúwa mezi mníchom a diáblom“, prvého väčšieho diela napísaného bernolákovčinou. Fándly, ktorý za trest od cirkevnej vrchnosti pôsobil v tejto priľahlej obci v čase zrušenia kláštora, tu detailne opisuje toto súsošie slovami: „Wím já jeden wčul prázní, wolakedi frančiškánsky klášter, S. Katerina menuvaní. Stojí pred ňím veliká štácia na spúsob hori Kalwárie, s kresaného kamena wistavená, na nej velikí Kríž s figúru Spasitela našého, pod ňím na tej istéj kalwárie kamenskej stojí figúra Panni Márie, z druhéj strani swatého Jána, všetko s kamena, pod níma je tento nápis: EXpensIs ChorDIgerorVM ereCta.“ V latinskom nápise, ktorý znamená: „Postavené na náklady pásikárov“, je vložený chronostichon udávajúci v rímskych čísliciach rok vzniku súsošia.

Po zrušení rehole v Rakúsko-Uhorsku výnosom cisára Jozefa II. v roku 1786, boli rehoľníci z kláštora vyhnaní. Majetok kláštora a jeho výbava boli buď rozvezené, alebo rozkradnuté. Z úcty k svojim predkom, ktorí boli v minulosti na Katarínke pochovaní v kostolnej krypte, dal posledný správca tohto majetku z rodu Erdődyovcov, gróf Jozef Erdődy, preniesť v roku 1811 súsošie do neďalekej obce Dechtice k farskému kostolu, kde stojí dodnes.

O tom svedčí aj súdobý latinský nápis v kartuši pod sochami, ktorý znie: „MVNIFICENTIA G. IOSEPHI AB ERDŐDY CANCELLARII A CATHARINAE CLAVSTRO TRANSPOSITA HIC LAETIOR ASSVREXI Ao. 1811“, čo znamená: „Urodzený gróf Jozef Erdődy, správca kláštora Kataríny, presunul sem na väčšie štastie roku pána 1811.“

K preneseniu súsošia do Dechtíc sa viaže legenda. Údajne po tom, čo miestni obyvatelia na vozoch previezli sochy a kríž z kalvárie dolu do Dechtíc, ale podstavec nechali na Katarínke, sa sochy trikrát v noci vrátili naspäť na Katarínku na svoje pôvodné miesto na podstavci. Až keď so sochami vzali aj ich veľký kamenný podstavec, sochy zostali v Dechticiach aj na druhý deň ráno, a tak sú tam dodnes.

Kalvária sa po prenesení podrobila oprave v roku 1861, o čom svedčí opäť latinský nápis nad kartušou: „RENOVATA 1861“, v preklade „Obnovené 1861“. Súsošie sa v priebehu rokov stalo ozdobou obce a jej neodmysliteľnou súčasťou. V obci prežilo rušné obdobie 19. a 20. storočia, vrátane obdobia totality, ktoré sa podpísalo pod zanedbaný stav tejto pamiatky. Komplexnej obnovy modernými reštaurátorskými postupmi sa celé dielo dočkalo až v roku 2022 a dnes je opäť jednou z obnovených pamiatok a dominánt obce Dechtice.